Prečo sa epidémie ako koronavírus šíria exponenciálne a ako môžeme „vyrovnať krivku“

BERTE, PROSÍM, NA VEDOMIE
Washington Post poskytuje tento článok bezplatne, aby mali všetci čitatelia prístup k najdôležitejším informáciám o koronavíruse. Ak chcete bezplatne získať prístup k ďalším článkom, prihláste sa na odber denného newslettra Washington Post s aktuálnymi informáciami o koronavíruse..

Po prvom potvrdenom prípade COVID-19 sa v Spojených štátoch začalo písať o ochorení spôsobenom novým kmeňom koronavírusu, pričom správy o nových prípadoch pribúdali najskôr pomaly. Po dvoch mesiacoch sa tento pramienok správ zmenil na silný prúd.

[Lea en español | Leggi in italiano | اقرأ هذا المقال بالعربية | Lire en français | 日本語で読む | به فارسی بخوانید | Leia em português | Читать по русски]

Posunutím kurzora zobrazíte počet prípadov v priebehu času.

Práve tejto takzvanej exponenciálnej krivky sa odborníci obávajú. Ak by sa počet prípadov každé tri dni zdvojnásobil, do mája by sa v Spojených štátoch vyskytlo asi sto miliónov prípadov.

[Sign up for our Coronavirus Updates newsletter to track the outbreak. All stories linked within the newsletter are free to access.]

To vraví matematika, nejde o žiadne proroctvo. Šírenie nákazy sa však podľa odborníkov na verejné zdravie môže spomaliť, ak si ľudia dokážu udržať spoločenský odstup (social distancing), budú sa vyhýbať verejným priestranstvám a vo všeobecnosti obmedzia svoj pohyb.

Ak by sme neprijali žiadne opatrenia na jeho spomalenie, bude sa COVID-19 šíriť exponenciálnym radom niekoľko mesiacov. Aby sme pochopili prečo, pomôže nám simulácia šírenia falošnej choroby naprieč populáciou.

Túto falošnú chorobu si nazveme simulitída. Simultída sa šíri ešte ľahšie ako COVID-19. Vždy keď príde zdravá osoba do styku s chorou osobou, nakazí sa aj ona.

Túto falošnú chorobu si nazveme simulitída. Simultída sa šíri ešte ľahšie ako COVID-19. Vždy keď príde zdravá osoba do styku s chorou osobou, nakazí sa aj ona.

Pri populácii s piatimi členmi netrvalo dlho, kým sa každý nakazil simulitídou.

V skutočnom svete sa ľudia, samozrejme, z choroby zotavujú. Uzdravená osoba nemôže simulitídu preniesť na zdravú osobu a po kontakte s chorým sa znovu nenakazí.

Pozrime sa, čo sa stane, ak sa simulitída rozšíri v meste s 200 obyvateľmi. Povedzme, že každý v meste sa na začiatku nachádza na náhodnej pozícii a pohybuje sa pod náhodnym uhlom. Vtom jeden človek ochorie.

Všimnite si, ako stúpa hnedá krivka, ktorá reprezentuje počet nakazených. Kým sa nákaza šíri, prudko narastá, a keď sa ľudia začnú zotavovať, klesá.

Naše simulované mestečko je veľmi malé – asi ako Whittier na Aljaške –, takže simulitída sa rýchlo rozšíri medzi všetkými obyvateľmi. V krajinách, ako sú Spojené štáty s 330 miliónmi obyvateľov, môže krivka prudko rásť dosť dlho, než začne spomaľovať.

[Mapping the spread of the coronavirus in the U.S. and worldwide]

Pokiaľ ide o skutočný COVID-19, malo by byť naším cieľom spomaliť šírenie vírusu skôr, ako infikuje veľkú časť populácie USA. Aby sme však spomalili simulitídu, skúsme vytvoriť nútenú karanténu, podobnú tej, do akej čínska vláda uvalila provinciu Chu-pej, z ktorej sa choroba rozšírila do sveta.

Ups! Ukázalo sa, že tak ako zdravotnícki experti predpokladali, je nemožné úplne izolovať chorú populáciu od tej zdravej.

Leana Wenová, bývalá zdravotná splnomocnenkyňa pre mesto Baltimore, vysvetľovala pre Washington Post nepraktickosť nútených karantén už v januári. „Množstvo ľudí pracuje v meste, no žije v okolitých okresoch. Alebo naopak,“ povedala Wenová. „Ostali by tak odlúčení od svojich rodín? Alebo by sme zablokovali všetky cesty? Ako by sa k obyvateľom dostali zásoby?“

Ako uviedla Lawrence Gostinová, profesorka globálneho zdravotného práva z Georgetownskej univerzity: „Pravdou je, že tieto druhy blokád sú veľmi zriedkavé a nikdy nie sú účinné.“

Našťastie existujú aj iné spôsoby, ako spomaliť prepuknutie choroby. Veď napokon, zdravotníci už vyzývali ľudí, aby sa vyhýbali verejným priestranstvám, častejšie ostávali doma a udržiavali si odstup od ostatných. Pokiaľ sú ľudia menej mobilní a menej na seba narážajú, vírus nemá toľko príležitostí šíriť sa.

Niektorí ľudia však budú naďalej chodiť von. Možno nemôžu ostať doma kvôli práci alebo iným povinnostiam, možno len jednoducho odmietajú venovať pozornosť varovaniam zdravotníkov. Je preto pravdepodobnejšie, že títo ľudia ochorejú a budú simulitídu šíriť ďalej.

Pozrime sa, čo sa stane, keď sa bude štvrtina populácie stále pohybovať, zatiaľ čo ostatné tri štvrtiny sa rozhodnú dodržiavať to, čo odborníci nazývajú „spoločenský odstup“.

Vďaka väčšiemu spoločenskému odstupu ostane zdravých ešte viac ľudí. Ďalších ľudí môžeme z verejných priestranstiev odlákať, ak tieto priestory pripravíme o ich čaro.

„Túžbu zdržiavať sa na verejných priestranstvách môžeme obmedziť tým, že ich uzavrieme. Taliansko zatvára všetky svoje reštaurácie. Čína zatvára úplne všetko a postupne k tomu smerujeme aj my,“ vraví Drew Harris, odborník na verejné zdravotníctvo a odborný asistent z Univerzity Thomasa Jeffersona. „Obmedzenie príležitostí na zhromažďovanie sa pomáha ľuďom dodržiavať spoločenskú vzdialenosť.“

Aby sme nasimulovali ešte väčší spoločenský odstup, necháme voľne sa pohybovať iba každého ôsmeho človeka a uvidíme, čo sa stane.

Štyri simulácie, ktoré ste práve sledovali – voľný priebeh, pokus o karanténu, mierny spoločenský odstup a veľký spoločenský odstup – boli celkom náhodné. To znamená, že výsledky simulácií boli pri každom čítaní tohto článku jedinečné. Ak sa vrátite nahor k simuláciám a znovu ich spustíte alebo túto stránku znovu navštívite neskôr, vaše výsledky sa zmenia.

Aj napriek rôznym výsledkom však mierny spoločenský odstup zvyčajne prekoná pokus o úplnú karanténu a veľký spoločenský odstup bude fungovať najlepšie zo všetkých. Dolu si môžete pozrieť porovnanie výsledkov všetkých vašich simulácií.

Dokončiť simuláciu...

Simulitída však nie je COVID-19 a tieto simulácie značne zjednodušujú zložitosť skutočného sveta. No tak ako sa simulitída šíri dotykom poskakujúcich bodiek na vašej obrazovke, COVID-19 sa šíri ľudským kontaktom – po našich krajinách, našich mestách, našich pracoviskách, v našich rodinách. A podobne ako bodka poskakujúca na obrazovke, aj správanie jednej osoby môže vyvolať dominový efekt, ktorý ovplyvní aj vzdialených ľudí.

[What you need to know about coronavirus]

Jedným dôležitým detailom sa však tieto simulácie odlišujú od reality – na rozdiel od simulitídy môže COVID-19 zabíjať. Hoci miera smrtnosti nie je presne známa, je zrejmé, že starším členom našej komunity hrozí, že na COVID-19 zomrú.

„Ak chcete, aby simulácie boli realistickejšie,“ povedal Harris po tom, čo si pozrel koncept tohto článku, „niektoré bodky by mali zmiznúť.“

Harry Stevens

Harry Stevens pracuje v denníku Washington Post ako grafický redaktor od roku 2019.

Poznámky k článku

Údaje v grafe v hornej časti tohto článku, ktoré ukazujú počet potvrdených prípadov v Spojených štátoch, vychádzajú z dát Univerzity Johnsa Hopkinsa a sú k dispozícii na stiahnutie na portáli GitHub. Pravdepodobný počet skutočných prípadov v USA je pravdepodobne oveľa vyšší pre problémy s testami na koronavírus a preto, že mnohé prípady majú také mierne príznaky, že infikované osoby nevyhľadali lekársku pomoc.

Share
Support the work of our journalists with a subscription to The Post.

All-Access

Get one year for $29

Subscribe

Premium

Get one year for $39

Subscribe
View more offers Already a subscriber? Sign in